Salva, Karol (1849 – 1913)

Salva, Karol (1849 – 1913)

Pripomíname si ev. farára, pedagóga, kníhtlačiara a národnoosvetového pracovníka Karola Salvu, prvého vydavateľa Tranovského evanjelického kalendára.
Karol Salva (1. 8. 1849 Liptovská Sielnica - 21. 1. 1913 Cleveland, USA) patril k odchovancom prvého slovenského evanjelického patronátneho gymnázia vo Veľkej Revúcej. Základy školského vzdelávania absolvoval v rodnej obci u učiteľa A. P. Zátureckého. Predčasná otcova smrť mu znemožnila pokračovať vo vysokoškolských štúdiách. Absolvoval učiteľský ústav, aby mohol byť čím skôr sebestačný a pomôcť aj matke a súrodencom. Pedagogickú dráhu začal v Hornej Lehote, od roku 1869 po odchode A. P. Zátureckého nastupuje na učiteľskú stanicu v ev. a. v. ľudovej škole v rodnej Liptovskej Sielnici.

Už 24. apríla 1870 pod jeho vedením sielnickí ochotníci uviedli divadelnú hru, z ktorej čistý výnos 24 zlatých poskytli ako základinu pre založenie Čitateľského spolku. Spolok začal činnosť 2. 1. 1871, na jeho čele stáli Ľudovít Hroboň, Štefan Bella a Karol Salva. Spolková, hodne využívaná knižnica v roku 1874 obsahovala 80 v koži viazaných kníh. Salva sa venoval divadelníctvu nielen v L. Sielnici, ale aj v širšom okolí. Zúročoval tak skúsenosti získané činnosťou v divadelných krúžkoch počas študentských rokov. V duchu zásad revúckeho gymnázia vychovával svojich zverencov, aj ich rodičov.

V L. Sielnici začal vydávať Domový kalendár. Rozsiahla Salvova aktivita a hlavne národnoosvetová práca bola tŕňom v oku neprajníkov. Z Liptovskej Sielnice musel v roku 1885 odísť. V pedagogickej a národnobuditeľskej práci pokračoval v Klenovci. V roku 1887 ho definitívne suspendovali, nesmel vykonávať učiteľské povolanie. S pomocou priateľov odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a tiež s ich finančnou pomocou v Ružomberku založil vlastnú tlačiareň. Prizýval si za spolupracovníkov osobnosti, ktoré čoskoro výrazne vstúpili na slovenskú kultúrnu, politickú a literárnu scénu – za všetkých spomeňme aspoň niekoľko mien: Jozef Gregor-Tajovský; Milan Hodža; Václav Vraný; František Klimeš. Salvova tlačiareň sa čoskoro stala významným názorovým protipólom martinského centra. Sám Salva politicky sympatizoval s nastupujúcou generáciou hlasistov a dával im vo svojich vydaniach priestor pre šírenie názorov (M. Hodža, V. Šrobár, I. Houdek, F. Houdek).

Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 000 výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, ktorý od roku 1901 nepretržite až dodnes vychádza v Tranosciu. Aj početné časopisy boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí.. Okolo pedagogických časopisov, ktoré podporovali učiteľov v zápase o skvalitňovanie a modernizáciu vyučovacieho procesu, k čomu neoddeliteľne patrila i výchova k slovenskému povedomiu, Salva zjednotil prispievateľov a čitateľov zo Slovenska a Čiech.
Na začiatku 20. storočia sa finančná situácia tlačiarne zhoršila natoľko, že v roku 1909 bol Salva nútený ukončiť jej činnosť. Prevzal ju Ján Párička. Salva odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi. Pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande.

Použité zdroje:
MAŤOVČÍK, A. et. al: Slovenský biografický slovník 5 R – Š. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80 – 7090 - 216 - 7
Orol, 1874, roč. 5, č. 3
STRUHÁR, J.: Príspevok Karola Salvu k boju o slovenskú školu. In: KUFČÁK, E. et. al.: Liptov, Vlastivedný zborník 1. 1. vyd. Martin : Osveta, 1975
BOKES, F.: Spoločenské pomery v rokoch 1848 – 1918. In: KUFČÁK, E. et. al.: Liptovský Svätý Mikuláš. Monografický zborník. 1. vyd. Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968.
PRÍDAVKOVÁ – MINÁRIKOVÁ, M.: Z vydavateľskej činnosti v Liptove. In: KUFČÁK, E. et. al.: Liptov 6. Vlastivedný zborník. 1. vyd. Martin : Osveta, 1981.
KUNOVÁ, V.: Liptovská Sielnica. In: Zborník z histórie ochotníckeho divadla obcí Liptova. 1. vyd. Liptovský Mikuláš : Liptovské osvetové stredisko, 2003. ISBN 80 – 85154 – 25.0.
http://www.ecav.sk/pictures/admin/admin_break.gif


Fotografie z archívu potomkov rodiny K. Salvu:
K. Salva v kruhu početnej rodiny;
Na sklonku života v USA pôsobil v kňazskej službe; Budova ev. a. v. ľudovej školy v Lipt.Sielnici, posvätená v roku 1860, postavená za veľmi náročných podmienok vďaka obetavosti a zanietenosti ev. a. v. farára Ľudovíta Hroboňa, svojmu účelu slúžila až do zániku obce v roku 1974, ako učiteľ v nej pôsobil po A.P.Zátureckom Karol Salva;
Pamätná tabuľa Karolovi Salvovi v Klenovci (pravdepodobne odhalená okolo r. 1928)

Galéria k článku