Rizner, Ľudovít Vladimír (10. 3. 1849 – 7. 10. 1913)

Ľudovít Vladimír Rizner bol evanjelický učiteľ a organista, bibliograf, historik, zakladateľ a budovateľ knižníc, spisovateľ, jazykovedec, folklorista, etnograf, archeológ, redaktor celoživotne spätý so Zemianskym Podhradím – bol nositeľom duchovnej „soli“ a jasne vyžarujúceho kresťanského „svetla“.

Dostalo sa mu mnohých darov, povolaní i poverení v doslova najťažších slovenských desaťročiach – v druhej polovici 19. storočia, v čase, keď sa uhorská vláda rozhodla s definitívnou platnosťou vymazať slovenský národ z mapy Uhorska. Práve v najhorších historických chvíľach – v čase zatvárania slovenských gymnázií a likvidácie Matice slovenskej – dal sa Rizner do monumentálnej práce: rozhodol sa nájsť každú slovenskú písomnosť a „objaviť“ celé slovenské písomníctvo, a to od Konštantínovho úchvatného Proglasu až do roku 1900, a ako celok ho popísať a dokázať, že slovenský národ existuje, píše, tvorí knihy: je pripravený sa vzdelávať, budovať kultúrne a vedecké inštitúcie a prispievať pozoruhodným vkladom do duchovnosti kresťanskej Európy. Slovom, rozhodol sa vytvoriť súbor dokladov o slovenskom bytí: o jeho oddanej duchovnosti, múdrosti, svojbytnej kultúre, talentoch i hrivnách.

Štyridsať rokov – deň čo deň a noc čo noc (pri plameni sviece) – pracoval, aby sa prostredníctvom spolupráce so stopäťdesiatimi dobrovoľnými spolupracovníkmi na Slovensku i za slovenskými hranicami dopracoval ku každej slovenskej písomnosti, knihe i článku, a zápisy o nich (boli to doslova státisíce záznamov) vložil do monumentálnej šesťzväzkovej Bibliografie písomníctva slovenského od najstarších čias do roku 1900.

Riznerova Bibliografia sa stala jedinečným argumentom: dokladala knižnou kultúrou to, čo vyspievali básnici - že „Slováci žijú a budú žiť naveky“. Neboli a nie sú národom „nahým“ – historicky nezobudeným, akými bývali primitívne národy – „bez kníh“; tak ich nazval v Proglase Konštantín. Práve naopak, stali sa národom, ktorý sa zásluhou solúnskych bratov dokázal „obliekať“ do kresťanskej „knihy kníh“ – Biblie, ktorý vytvoril pozoruhodnú kultúru a literatúru, usporiadal si svoje národné záležitosti, počínajúc kodifikáciou jazyka, vybudoval inštitúty a inštitúcie na úrovni veku, do ktorého vstupovala Európa, keď sa rozhodla na našom kontinente akceptovať rovnosť veľkých a malých štátov a prostredníctvom nich životaschopné, slobodymilovné a kultivované národy. Ak sú medzi nimi Slováci, je to i Riznerova zásluha – najmä jeho Bibliografie.

Miloš Kovačka  | 25.3.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart