Na čo sú slovenskí evanjelici hrdí?

Na otázku EPST Prečo sa pri májovom sčítaní ľudu prihlásite k evanjelickému vierovyznaniu? Na čo ste ako evanjelik hrdý? odpovedajú literárny historik Vladimír Petrík, prozaik, básnik a esejista Ivan Kadlečík, rektor Prešovskej univerzity René Matlovič, spisovateľka Nora Baráthová a publicista Svetozár Gavora.
Slovenskí evanjelici majú okrem iného veľkú zásluhu na kultúrnom rozvoji Slovenska. Keďže sa desaťročia zaoberám slovenskou literatúrou, viem že táto náboženská menšina bola suverénnou kultúrnou väčšinou na Slovensku najmenej jednu storočnicu: Kollárom a Šafárikom počnúc, cez všetkých štúrovcov, takmer všetkých realistov a autorov Slovenskej moderny. A to nehovorím o tom, že Štúr a ďalší štúrovskí dejatelia vydobyli v období národného obrodenia Slovákom status politického národa, a tým zaistili ich budúcnosť. Mám (a máme) byť na čo hrdí!
Vladimír Petrík, literárny historik, EPST č. 14

Množstvo dôvodov na hrdosť, čo sa týka minulosti mojej rodnej luteránskej cirkvi, by sa nezmestilo do tejto rubriky. Aj keď v súčasnosti ich je menej, ECAV mi geneticky, historicky a kultúrne prirástla k telu ako pokožka. Nikto nemôže vyskočiť zo svojej kože, lebo ak sa vzdá vlastnej identity, ublíži tým predovšetkým sám sebe.
Ivan Kadlečík, slovenský prozaik, básnik a esejista, EPST č. 15

Prechovávam v sebe úctu k bohatým dejinám evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktoré sa týkajú predovšetkým rozvoja slovenskej vzdelanosti. V Prešove sú spojené najmä so slávnym Evanjelickým kolégiom. Jedným z poslaní Prešovskej univerzity, ktorej mám momentálne česť slúžiť ako rektor, je pokračovať a ďalej rozvíjať slávnu tradíciu vysokoškolskej edukácie, výskumu a umenia v našom meste, ktorá je spojená s Evanjelickým kolégiom.
René Matlovič, rektor Prešovskej univerzity, EPST č. 16 – 17

Samozrejme, že sa ja a celá naša rodina prihlásime k ECAV. Máme v širšej rodine predkov, ktorí uprednostnili smrť na popravisku pred zradou svojej viery, teda pred konvertovaním. Mali sme taktiež v rodine evanjelických farárov. Sme hrdí na svojich predkov – takisto by sme nezradili ani ich, ale ani sami seba. Na to by nebolo žiadne ospravedlnenie ani pred NAJVYŠŠÍM SUDCOM.
Nora Baráthová, spisovateľka, EPST č. 19

Je to dilema. Na jednej strane sa hrdo hlásim k svojej viere a nemám problém to urobiť ani pri sčítaní, najmä ak viem, že to ECAV pomôže – nielen materiálne, cez príspevky od štátu, ale hlavne morálne: uvidíme, koľkí sa hlásime k evanjelickej viere. Na druhej strane som hlboko presvedčený, že údaje, ktoré od nás štát pri sčítaní žiada, možno rozdeliť na dve skupiny: prvé sú tie, do ktorých ho nič nie je, lebo sú výsostne osobné a štát ich môže a bude zneužívať; a druhé sú tie, ktorými už v tej či onej forme ten či onen orgán štátnej správy už aj tak disponuje. V tomto zmysle snáď možno sčítanie označiť aj ako protiústavné šikanovanie občanov. Ak sa teda „nechám sčítať“, tak iba preto, aby som pomohol ECAV. Dilema má jediné riešenie: odluku cirkví od štátu. O tom, koľko peňazí dáme našej cirkvi, nemá rozhodovať výsledok sčítania, ale svedomie a obetavosť jej členov.
Svetozár Gavora, publicista, EPST č. 19

Príslušnosť k našej cirkvi môžete pri sčítaní ľudu vyjadriť v časti 23. Náboženské vyznanie. Za názvom našej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania urobíte krížik do vyznačeného bieleho miesta.

Uverejnené v EPST č. 14 – 19