Objavili originál listiny, ktorá položila základ nezávislej evanjelickej cirkvi

Objavili originál listiny, ktorá položila základ nezávislej evanjelickej cirkvi

Nedávne oslavy 400. výročia Žilinskej synody so sebou priniesli unikátnu udalosť. V Slovenskej národnej knižnici v Martine totiž objavili vzácny dokument, ktorý s touto udalosťou priamo súvisí. O významnom historickom náleze sa EPST porozprával s doc. Milošom Kovačkom, riaditeľom Národného bibliografického ústavu SNK v Martine.
Slovenská národná knižnica má za posledné tri roky na konte viacero významných objavov. Ktoré z nich považujete za najvýznamnejšie?
Spomeniem napríklad reč Eliáša Lániho z 18. marca 1608, ktorú predniesol v Martine ako turčiansky senior. Slovenských evanjelikov na ňu upozornil pred osemdesiatimi rokmi Ján Kvačala, no v slovenskom prostredí nebola dostupná a zostala neznámou. V roku 2007 sme Lániho reč získali, preložili do slovenčiny a publikovali v zborníku Memorialis – historický spis Turčianskej stolice. Láni v nej vyzval evanjelikov na území horného Uhorska, aby okrem Augsburského vyznania prijali aj Formulu svornosti ako základný dokument evanjelického učenia, ktorý je veľmi potrebný pre ich zjednocovanie. Išlo mu o to, aby ju prijali všetky evanjelické a. v. senioráty (vtedajšie bratstvá či kontuberniá) v Uhorsku a aby sa okolo Augsburského vierovyznania a Formuly svornosti postupne integrovali ako jednotná evanjelická cirkev. Toto všetko sa o dva roky neskôr, v roku 1610, potvrdilo na pamätnej Žilinskej synode, kde na Augsburské vyznanie i Formulu svornosti v Žiline zvolení superintendenti prisahali. Dá sa povedať, že od tých čias Formula svornosti patrí medzi základné vieroučné knihy slovenských evanjelikov augsburského vyznania. V roku 2007 sa podarilo objaviť i dovtedy v slovenských podmienkach neznámy spis z roku 1707 – Memorialis Turčianskej stolice, ktorým Turčianska stolica žiadala zastavenie povstania Františka II. Rákociho a v súvislosti s tým bezprecedentného vykorisťovania hornouhorských (slovenských) stolíc, ktoré viedlo k hospodárskej katastrofe, a tým aj zbedačeniu života vtedajších Slovákov. Poslovia Turčianskej stolice, ktorí spis obhajovali na Onódskom sneme, boli zmasakrovaní a zomreli martýrskou smrťou.

Pred jubileom Žilinskej synody 1610 však došlo k ďalšiemu unikátnemu objavu, ktorý – v súvislosti s výročím – možno považovať za skutočný Boží dar...
Áno, v roku 2008 uskutočňoval pracovník Slovenskej národnej knižnice Ľubomír Jankovič výskum pergamenových dokumentov. O jednom z nich – podľa písma na prebale – predpokladal, že je písaný v hebrejskom jazyku. Vlastný dokument bol však v latinčine. Po podrobnejšom preskúmaní sa ukázalo, že sú to Akty a závery – zákony ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610. Neskôr sme dokument identifikovali ako originálnu listinu Žilinskej synody, pretože sme zistili, že mohla byť uložená v šľachtickej (rodovej) knižnici Juraja Turzu, neskôr sa s venom jeho dcéry Heleny, manželky Gašpara Ilešháziho, ako o tom svedčí supralibros (knižná značka) zachovaná na dokumente, dostala do knižnice tohto významného magnátskeho rodu. Ďalšie osudy listiny sú málo známe, ale svedčia o tom, že sa ocitla v protireformačnom prostredí – na prebale dokumentu je latinské označenie, ktoré v slovenčine znie: Pomýlená (bludná) synoda konaná pod predsedníctvom palatína Juraja Turzu. To má zreteľnú výpovednú hodnotu o jej archivovaní do čias, kým sa v roku 1958 zásluhou A. A. Baníka nedostala do Národnej knižnice Matice slovenskej.

Čo je vlastne v tomto dokumente obsiahnuté? Aký je jeho význam?
Tento dokument schválili účastníci Žilinskej synody, predstavitelia evanjelickej šľachty spoločne s evanjelickými duchovnými, ktorí prišli na pozvanie palatína Juraja Turzu do Žiliny, aby ustanovili a do života uviedli nezávislú evanjelickú a. v. cirkev v Uhorsku. Svoje rozhodnutie potvrdili podpismi a pečaťami.

O význame tejto udalosti sme v EPST priniesli celý seriál článkov. Predsa len: v čom vy osobne vidíte jej najväčší prínos? Treba si uvedomiť, že ide o udalosť, ktorú musíme vnímať z viacerých pohľadov.
Základným je založenie integrovanej evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku. K tomu nad akúkoľvek pochybnosť patrí vklad novozaloženej cirkvi do utvárania novodobého slovenského národa. Práve v dôsledku Žilinskej synody sa „budúce Slovensko“ začalo zásluhou bohoslužobnej reči slovenských evanjelikov „zakresľovať“ do mapy Uhorska. Originálna listina Žilinskej synody jasne rozlišovala Slovákov, Nemcov a Maďarov. A obzvlášť dôležité je, že prví superintendenti boli „povedomí“ Slováci, Eliáš Láni písal slovenské duchovné piesne, kázne Izáka Abrahamidesa obsahujú množstvo slovakizmov. A existujú ďalšie argumenty, na základe ktorých bývajú Akty a závery – zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610 publikované medzi základnými dokumentmi slovenskej národnej identity a štátnosti.

Máte informácie o tom, koľko odpisov a vydaní Aktov záverov – Zákonov a ustanovení Žilinskej synody by mohlo existovať? Boli niektoré z nich už sprístupnené verejnosti?
Priamo na Žilinskej synode bolo vyhotovených 25 rukopisných kópií Aktov a záverov. Boli distribuované do hornouhorských (slovenských) stolíc. Originálnu listinu dal Juraj Turzo vytlačiť v Bardejove. Odpisov dodnes existuje celý rad. Bolo by ich žiaduce spasportizovať, textologicky porovnať, zistiť ich spoločný obsah, respektíve rozdiely, ktoré by pomohli utvoriť si celkový obraz o faktoch, osobnostiach a udalostiach Žilinskej synody. Sú signály, že významné odpisy existujú v knižniciach významných šľachtických rodov.
Zákony vyšli tlačou prvýkrát v Bardejove pravdepodobne už v roku 1610, a to hneď v dvoch vydaniach. Vyšli však najmenej štrnásťkrát. V priebehu dejín sa k nim často vracali a vydávali ich najvýznamnejší predstavitelia slovenského evanjelictva, Krman, Ambrózi, Seberini, Kuzmány, Janoška, Holuby atď.

Akty a závery – Zákony a ustanovenia obsahujú prológ, šestnásť článkov, uzatvárajú ich podpisy a pečate synodálov. Podarilo sa vám identifikovať všetky?
Vieme, že v Žiline bolo 51 synodálov. Na originálnej listine, ktorú vlastní našom originálnom texte, ktorý sme našli v SNK, nie sú podpísaní všetci, a budeme ďalej skúmať, prečo je to tak. Predpokladáme, že na listine sú podpísaní aj dvaja z dvanástich zahraničných hostí synody, ktorí na nej reprezentovali Wittenberg, Brieg a Viedeň, a to tiež bude predmetom ďalšieho výskumu.

Čo najpodstatnejšie definovali synodáli v originálnej listine Žilinskej synody?
Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody predstavujú vyhlasovateľov a garantov synodálnych záverov, hovoria o zriadení evanjelickej a. v. cirkvi, vlastné články – kánony hovoria o superintendentoch, o ich, povinnostiach a úlohách, postavení voči seniorátom, stanovujú ako majú vizitovať cirkevné zbory, určujú, aký má byť ich osobnostný osobitne mravný profil evanjelických duchovných, atď. Súčasťou je aj prísaha superintendenta.

Podstatné je, že s týmto vzácnym dokumentom sa dnes môžu oboznámiť všetci evanjelici na Slovensku, ale aj všetci priaznivci histórie, ktorí vedia oceniť jeho hodnotu. Prečo ste sa rozhodli ho verejnosti ponúknuť práve v knižnej podobe?
Dôvodom je, že takáto originálna listina doteraz nebola publikovaná a nie je všeobecne dostupná. Má význam pre cirkev, evanjelictvo, kresťanstvo, ale aj pre slovenskú identitu a štátnosť. Preto by mala byť súčasťou knižníc, a to nielen evanjelických – zborových: mal by ju vlastniť každý evanjelický a. v. zbor, ale i školských, rovnako knižníc mimocirkevných, najmä vysokoškolských. Nad všetku pochybnosť by mala byť i v „domácich“ evanjelických knižniciach: mal by ju vlastniť, ako povedal jeden z jej posudzovateľov, každý evanjelik.

Listinu ste publikovali v dvoch podobách – faksimilnej a bibliofilskej. Čo všetko v nich záujemca môže nájsť?
Faksimilné vydanie Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610 obsahuje reprodukciu listiny, jej diplomatický prepis a aktuálny slovenský preklad. Obohatené je odbornými staťami. Vydanie je naozaj reprezentatívnou publikáciou. Zaujímavosťou je biobibliografický slovník, v rámci ktorého sme sa snažili priniesť informácie o každom jednom synodálovi a rozsiahla bibliografia.
Bibliofília obsahuje iba faksimilnú podobu originálnej listiny, diplomatický prepis a slovenský preklad. Faksimilné vydanie i bibliofília sú neobyčajne pôsobivé, a to najmä vďaka knižným dizajnérom a grafikom Pavlovi Chomovi a Petrovi Ďuríkovi – nositeľom mnohých ocenení za najkrajšie knihy, ako aj ručnej väzbe bibliofílie z dielne vzácnej umelkyne knižnej väzby Lidy Mlichovej.
Publikácie si možno objednať v Národnom bibliografickom ústave Slovenskej národnej knižnice v Martine. Faksimilné (širšie) vydanie v cene 8,5 eura, bibliofília (ručná väzba) v cene 27,5 eura. E-mail objednávky: maria.cervikova@snk.sk

Knihou sa však význam objavu dokumentu neuzavrel. Plánujete teda vo výskume pokračovať aj naďalej?
Iste. Svedčí o tom aj elektronická knižnica vydaní Aktov a záverov – Zákonov a ustanovení Žilinskej synody, ktorú možno nájsť na stránke Slovenskej národnej knižnice: www.snk.sk Naším zámerom je tiež vytvoriť novú edíciu Pramene k duchovným dejinám Slovenska. Bolo by dobré, ak by v nej vychádzali materiály ako Bardejovský katechizmus z roku 1581, Bystrická agenda z roku 1585, spevníky či ďalšie katechizmy, ako Lániho alebo Pribišov.
Tieto dokumenty sú už dnes málo známe, prehliadané, zabúdané. Ich nové vydanie by malo byť dokladom o hlbokej viere dávnych evanjelických Slovákov, ale i dokladom o ich dávnej existencii. Malo by byť súčasťou vzdelania dnešných i budúcich slovenských generácií a vytvárať úctu k historickému vkladu evanjelikov do slovenských dejín.

Za rozhovor ďakuje Zuzana Zimániová, EPST