ŽILINSKÁ SYNODA 1610

ŽILINSKÁ  SYNODA  1610

V dňoch 28. – 30. 3. 2010 si Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku pripomína 400. výročie konania Žilinskej synody – významnej udalosti v histórii našej cirkvi.
ECAV na Slovensku sa už od minulého roka pripravuje na oslavy, ktoré sa konajú v dňoch 28. – 30. 3. 2010 v Žiline a vyvrcholia v čase od 29. júna 2010 do 4. júla 2010 v Žiline a blízkom okolí. Oslavy budú ukončené tradičným stretnutím evanjelikov na hrade Branč 5. júla 2010, na Sviatok vierozvestcov Cyrila a Metoda.

Išlo o prvú hornouhorskú synodu evanjelikov, ktorá vošla do dejín ako zakladajúca synoda evanjelickej cirkvi na Slovensku a znamenala prvé inštitucionalizované uznanie slovenskosti istého územia vo vtedajšom Uhorsku.

Hlavné oslavy 400. výročia Žilinskej synody na prelome júna a júla 2010 sa začnú dvojdňovou Teologickou vedecko-historickou konferenciou v dňoch 29. – 30. júna a pokračovať budú zasadnutím Synody ECAV na Slovensku 2010 v dňoch 1. – 2. júla 2010. Synoda bude zakončená slávnostným otvorením 2. evanjelických cirkevných dní, ktoré sa uskutočnia cez víkend 3. – 4. júla 2010 tiež v Žiline.

●●●

Žilinská synoda sa konala v dňoch 28. – 30. marca 1610 v Žiline. Bola prvou zákonodarnou synodou evanjelickej cirkvi na území dnešného Slovenska. Prijala prvé zákony, ktorými položila pevné základy pre vytvorenie samostatnej cirkevnej organizácie evanjelikov v Hornom Uhorsku, a tak sa stala dôležitým medzníkom v histórii našej evanjelickej cirkvi.

Ústrednými postavami Žilinskej synody boli palatín gróf Juraj Turzo (Thurzo) a Eliáš Láni, senior Hornotrenčianskeho seniorátu a farár v Bytči. Na synode sa zúčastnilo 20 zástupcov šľachty, 3 zástupcovia kráľovských miest Bratislava a Modra, ako aj 28 farárov a seniorov z 10 hornouhorských stolíc.

Synoda otvorili v žilinskom kostole náboženskou hymnou „Veni Sancte Spiritus“. Juraj Turzo v úvodnej reči zdôraznil hlavné dôvody zvolania synody: osamostatnenie evanjelickej cirkvi od rímskokatolíckej, vytvorenie jej novej organizácie, voľbu vlastných superintendentov a ustálenie vhodných poriadkov pre vnútorný život evanjelickej cirkvi. Synoda prijala prvé synodálne zákony a zvolila prvých superintendentov (biskupov) evanjelickej cirkvi.

Z desiatich hornouhorských stolíc Preddunajska synodáli vytvorili tri superintendencie: Trenčiansku (patrili do nej Trenčianska, Oravská a Liptovská stolica), Banskú (Turčianska, Zvolenská, Hontianska a Novohradská stolica) a Nitriansku (Nitrianska, Prešporská a Tekovská stolica), pre ktoré hneď aj zvolili troch superintendentov.

Superintendenti Eliáš Láni a Samuel Melík boli do úradu slávnostne uvedení 30. marca 1610 a neprítomný Izák Abrahamides bol inštalovaný dodatočne. Slávnostný akt inštalácie vykonal v žilinskom chráme Božom hlohovecký farár Ján Fabricius. Podľa obradov wittenberskej cirkvi vkladali seniori ruky na hlavy inštalovaných. Potom superintendenti sľúbili, že budú učiť jedine učenie, ktoré je založené na augsburskom vyznaní a obsiahnuté vo Formule svornosti.