Zákony Žilinskej synody – vieroučný a organizačný základ pre zachovanie augsburského vyznania

Vieroučný základ našej cirkvi predstavuje augsburské vierovyznanie, ktoré vychádza z Písma svätého. Definitívne bolo prijaté na Žilinskej synode v spojitosti s ordinačnou prísahou superintendenta. Zákony a ustanovenia Žilinskej synody sa stali vzorom pre dištriktuálne a seniorálne poriadky. Texty zákonov a ustanovení prvej zákonodarnej synody sa šírili prostredníctvom odpisov (rukopisov), alebo tlačou. Tieto exempláre spolu so seniorálnymi pravidlami boli dôležitými nositeľmi vieroučného a organizačného základu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania určeného Žilinskou synodou. Stali sa nemými svedkami o vieroučnom živote našich predkov. V Ústrednom archíve ECAV na Slovensku sú uložené dva exempláre zákonov a ustanovení Žilinskej synody.
Odpis zákonov Žilinskej synody z Malohontianskeho seniorátu
Odpis (rukopis) zákonov a ustanovení Žilinskej synody sa zachoval s viacerými archívnymi dokumentmi zviazaný v jednej knihe. Z celkového kontextu týchto archívnych dokumentov vyplýva, že patrili provenienčne do Malohontianskeho seniorátu. Tieto dokumenty týkajúce sa Evanjelickej cirkvi a Malohontianskeho seniorátu dal zviazať v roku 1808 senior Matej Holko, ktorý v tom čase pôsobil ako farár v Rimavskej Bani.
Matej Holko bol historikom, kultúrnym pracovníkom a organizátorom. V roku 1808 založil spolu s Jánom Feješom (filozof, právnik) Malohontskú učenú spoločnosť. Pozornosti tohto vzdelanca a evanjelického duchovného neunikli dôležité dokumenty z histórie evanjelikov a jeho seniorátu: Zákony a ustanovenia Žilinskej synody, Apológia (obrana evanjelikov na protest arcibiskupa Františka Forgáča proti Žilinskej synode), zákony Malohontianskeho seniorátu z roku 1637 a matrika kňazov Malohontianskeho seniorátu z rokov 1608 – 1808. K dokumentom vyhotovil M. Holko obsah, ktorý obsahuje aj citát z Písma svätého „Radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach“ (L 10, 20). Podľa záznamu uvedeného na poslednej strane knihy tieto dokumenty zviazal kníhviazač Michal Manitza dňa 1. 11. 1808 v Tisovci za 17 grošov.

Zákony Žilinskej synody a Apológia
Tieto dokumenty sa zachovali v Malohontianskom senioráte vo forme neoverených odpisov, ktoré boli vyhotovené pravdepodobne v prvej polovici 17. storočia. Na prvom mieste v knihe sú zaradené zákony a ustanovenia Žilinskej synody –„Paria Canonum Synody Solnensis“ (kánon je slovo gréckeho pôvodu a znamená uzákonené cirkevné pravidlo). Tieto zákony a ustanovenia vydali všetci účastníci synody. Nimi sa zaviedol synodálny princíp našej cirkvi.

Za synodálnymi zákonmi nasleduje odpis Apológie spolu s protestným spisom Františka Forgáča (Forgách) proti Žilinskej synode. Apológia bola odpoveďou evanjelikov na útok kardinála a ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča na Žilinskú synodu. Forgáčov nepriateľský postoj k náboženskej slobode bol všeobecne známy už v súvislosti so závermi Viedenského mieru. Arcibiskup sa dostal v svojom rekatolizačnom úsilí aj do rozporu s panovníkom Matejom II., pretože nerešpektoval ani zákony uhorského snemu z roku 1608. Proti Žilinskej synode vystúpil verejne 17 dní po jej skončení (17. 4. 1610). Svoj protestný spis dal vytlačiť v Bratislave a pribiť na dvere Chrámu sv. Martina. V niekoľkých bodoch arcibiskup Forgáč odsúdil všetky závery Žilinskej synody a označil ju za falošnú (pseudosynodus). Na arcibiskupov útok palatín Juraj Turzo (Thurzo) odporúčal evanjelikom napísať obranu. V Apológii evanjelici bod po bode reagovali na arcibiskupove obvinenia a vyvrátili ich v zmysle augsburského vyznania. Obranu („Apologia pro Synodo Solnensi“) vydal košický kníhtlačiar Ján Fischer ešte v roku 1610. Text Apológie mal 21 strán a za ním bol pod nadpisom „Ad Lectorem candidum“ (Poctivému čitateľovi) uverejnený text arcibiskupovho protestného spisu. Z takéhoto tlačeného exempláru bol vyhotovený zachovaný odpis (rukopis) Apológie spolu s protestným spisom arcibiskupa F. Forgáča.

Pravidlá (zákony) Malohontianskeho seniorátu z roku 1637
Ďalšie dva dokumenty v tejto knihe sú originály: Konfirmácia pravidiel (zákonov) Malohontianskeho seniorátu (Leges authenticas senioratus Kis Hontensis) z roku 1637 a matrika duchovných z rokov 1637 – 1808. Medzi oboma dokumentmi je pevná vnútorná spojitosť. Pravidlá tohto seniorátu sa zachovali v potvrdení (konfirmácii) Hontianskej stolice. Z listiny sa dozvedáme, že superintendent Breznianskej superintendencie Gregor Láni (farár vo Zvolene) a konsenior Hontianskeho seniorátu Samuel Severini (farár v Tisovci) ich priniesli 17. júna 1637 do Svätého Antona a odovzdali ich podžupanovi Františkovi Bakovi. Na stoličnom zhromaždení (kongregácii) Hontianskej stolice, ktoré sa konalo v mestečku Bzovík dňa 2. septembra 1637, boli pravidlá Hontianskeho seniorátu potvrdené a podpísané predstavenými tejto stolice. Pravidlá sa stali záväznými pre všetkých duchovných Malohontskeho seniorátu.

Matrika Malohontianskeho seniorátu (1637 – 1808)
Podľa matriky patrili v roku 1637 do Malohontianskeho seniorátu tieto cirkevné zbory: Čerenčany (Juraj Stubner), Hnúšťa (Samuel Severini, konsenior), Hrachovo (Ján Stephanides), Kokava nad Rimavicou (Ján Krchenius), Kraskovo (Ondrej Bubenka), Nižný Skálnik (Andrej Alitis), Ožďany (Pavel Belussenus), Rimavská Baňa (Juraj Salicis), Rimavská Píla (Adam Pathašovic), Rimavská Sobota-Vyšná Pokoradz (Severinus Severini), Rimavské Brezovo (Baltazár Tomann, Michal Chamaride), Pondelok (Andrej Nigrini) a Tisovec (Michal Zakalec). V tomto roku bol seniorom Ondrej Mayer, farár v cirkevnom zbore Klenovec.

Z histórie Malohontianskeho seniorátu vieme, že vznikol okolo roku 1575. V roku 1584 sa stal súčasťou muránskeho bratstva. V roku 1596 sa seniorát osamostatnil. Od roku 1637 každý duchovný pri nástupe do cirkevného zboru bol povinný potvrdiť zápisom v matrike svoj sľub o dodržiavaní pravidiel seniorátu. Originálne potvrdenia kňazov v matrike pochádzajú z rokov 1639 – 1808. Senior Matej Holko vyhotovil k týmto zápisom menný index farárov podľa zborov v senioráte.

Výtlačok (vytlačený exemplár) zákonov Žilinskej, Spišskopodhradskej a Ružomberskej synody z roku 1708
Druhý exemplár zákonov a ustanovení Žilinskej synody v Ústrednom archíve ECAV na Slovensku sa zachoval v tlačenej forme. V roku 1708 vydal zákony a ustanovenia Žilinskej synody spolu s ustanoveniami ďalších dvoch významných zákonodarných synod Spišskopodhradskej a Ružomberskej, žilinský kníhtlačiar Viliam Kauder. Tlačou vyšli na základe uznesenia Ružomberskej synody (1707). Tento zachovaný výtlačok daroval 14. januára 1802 Ján Zúbek, farár v Trenčíne, do archívu Preddunajského dištriktu. Ján Zúbek dal k nemu zviazať aj originály prísah troch superintendentov na Symbolické knihy. Sú to vlastnou rukou napísané prísahy Daniela Krmana, Jána Schwartza a Samuela Antoniho. Myjavský farár Daniel Krman, superintendent Preddunajskej superintendencie, datoval svoju prísahu na Myjave 7. apríla 1724. Superintendent superintendencie slobodných kráľovských miest Ján Schwartz, farár v Prešove, prisahal písomne na Symbolické knihy 12. mája 1724. V tom istom roku dňa 16. novembra potvrdil prísahou záväznosť Symbolických kníh štítnický farár Samuel Antoni, superintendent Podhorskej (Gemerskej) superintendencie. Obsah prísah jednoznačne vyjadruje nadväznosť na ordinačnú prísahu superintendentov Žilinskej synody. V zmysle ustanovení Ružomberskej synody prisahali uvedení superintendenti vernosť Augsburskému vyznaniu obsiahnutému v Knihe svornosti. Prihlásili sa k jej vieroučným záverom, ktoré odmietali pietizmus.

Význam a ochrana archívnych dokumentov
Zachované archívne dokumenty sprevádzali v minulosti našich duchovných pri výkone ich služby. V našich cirkevných zboroch sa nachádza veľa rôznych nemých sprievodcov našich predkov. Žiaľ, nie vždy sa o nich dokážeme vhodne postarať. EPST ……..