Návšteva z cirkevného zboru v Tótkomlóši

V dňoch od 22. do 24. 6. 2018 navštívili Jelšavu naši spolubratia z cirkevného zboru v Tótkomóši pod vedením Marianny Mellegovej zo Slovenského regionálneho kultúrneho centra v Maďarsku. Uctili si aj pamiatku seniora Pavla Valaského, osobnosti, ktorá spája Jelšavu s Tótkomlóšom.

V rámci trojdňového pobytu sa hostia v sobotu zúčastnili na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka v Klenovci, kde mala Jelšava zastúpenie v podobe Jelšavského dvora, a v nedeľu na slávnostných službách Božích.

V Evanjelickom chráme Božom v Jelšave ich privítal domáci farár Ivan Bojna slovami Žalmu 119, 1. Po úvodnej liturgii nasledovala zvesť Božieho slova vychádzajúca z textu R 8 14 – 23. V kázni Božieho slova pripomenul osobnosť Pavla Valaského, ktorý Jelšavčanov spája s veriacimi v Tótkomlóši. Jeho životné dielo je vysoko hodnotené práve v cirkevnom zbore Tótkomlóš. Začal jeho životopisom od narodenia cez štúdiá v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, Bratislave aj v Lipsku, Halle, Wittenbergu a v Berlíne. Ďalej spomenul výsledky jeho záslužnej celoživotnej práce, ale aj osobné vyznanie v ťažkých chvíľach. Ako gemerský konsenior, neskôr senior bol spoluiniciátorom založenia Gemerskej seniorátnej knižnice, keďže vďaka podpore najmä grófa Leopolda Andrášiho tu pre to boli priaznivé materiálne podmienky. Už v roku 1811 gróf sľúbil, že tejto knižnici venuje svoju vlastnú knižnicu, ako aj numizmatické a prírodovedecké zbierky. Zaviazal sa tiež, že pre knižnicu postaví samostatnú budovu v Betliari. Ocenil i nespornú zásluhu P. Valaského pri stavbe kostola, fary a znovoobnovenia výučby v škole. Odvolával sa na text prečítaného slova, že všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Pripomínal veriacim ich nebojácnosť viery a povzbudzoval ich v prijatí ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! Takýmto životom prešiel aj Pavol Valaský a vydal o tom pekné svedectvo, príznačné nielen pre predmetný deň, ale aj pre našu službu v práci spoločenstva veriacich rovnako v Tótkomlóši, ako aj v Jelšave.

Týmto sme nadviazali na peknú spoluprácu, ktorá už trvá dlhé roky medzi poľovným združením Jelšavan a dobrovoľným hasičským zborom, kde sa položili základy spolupráce. Uvedomili sme si, že práve osobnosť P. Valaského je ešte vždy z veľkej časti nedoceneným svedectvom jeho práce a vo väčšej miere sa rozvíja vďaka Slovákom žijúcim v susednom Maďarsku. Výskum jeho života je viac publikovaný z ich strany ako z našej. Je tiež zaujímavé, že Valaský sa hlásil k slovenskej národnosti, keď vyzdvihol vydanie Krmanovej Biblii svatej (1722): „Náš národ doteraz nemal v Uhorsku vlastné vydanie Biblie.“

Po slávnostných službách Božích sme navštívili miesto posledného odpočinku P. Valaského na miestnom cintoríne, kde bola odslúžená smútočná liturgia a položené vence vďaky. Prítomným sa prihovoril primátor mesta, a zároveň dozorca cirkevného zboru MVDr. Milan Kolesár. Potom sme sa s prítomnými rozlúčili pri autobuse s veľmi pekným pocitom z prežitého dňa a úprimne nadviazaných vzťahov, za ktoré Pánu Bohu ďakujeme.

Ivan Bojna, námestný farár, CZ Jelšava | 5.9.2018

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart