500 rokov reformácie v Rim. Sobote

500 rokov reformácie  v Rim. Sobote

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na vernisáž výstavy „500 rokov reformácie (1517 - 2017)“ 15. júna 2017 (štvrtok) o 15.00 hod. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. augusta 2017.
Výstava vznikla pri príležitosti okrúhleho výročia reformácie. Reformovaná kresťanská cirkev a Evanjelická cirkev augsburského vyznania majú za sebou dlhú púť. Zásluha spočíva v tom, že sa stali stúpencami Kalvínových a Lutherových myšlienok, ktoré iniciovali obnovu kresťanskej cirkvi.

Výstava vznikla v spolupráci s Bélom Pohóczkym ml., kňazom reformovanej cirkvi zo Širkoviec, ktorý so svojím otcom zozbieral veľký počet historických kníh, predmetov a dokumentov súvisiacich s reformáciou. Na výstave budú prezentované historické cirkevné knihy, dokumenty a predmety, cez ktoré návštevníci môžu nahliadnuť do reformačných pomerov. Predmety, ktorých vlastníkom je reformovaný kňaz Béla Pohóczky budú doplnené zbierkovými predmetmi múzea.

Reformácia sa začala pred poltisícročím a cieľom hnutia bolo reformovať katolícku cirkev. Začala sa vystúpením nemeckého teológa Martina Luthera proti predávaniu odpustkov. 31. októbra 1517 Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu (Nemecko) svojich 95 výpovedí proti cirkevným priestupkom. Tento dátum je považovaný aj za koniec stredoveku a začiatok novoveku v Nemecku.

Cieľom reformácie bol hlavne návrat k normatívnosti biblickej pravdy, odstránenie deformácii katolíckej cirkvi a skvalitnenie jej činnosti. Jej hlavnými príčinami boli materializmus a svetskosť cirkevných hodnostárov a pápežov, zápasy o investitúru, úpadok kláštorov, nemorálnosť rehoľníkov, korupcia cirkvi a predovšetkým zneužívanie odpustkov na obchod. Výsledkom hnutia bol vznik protestantizmu.

Reformačné snahy vyvolali radikálne zmeny v Európe. V 20. rokoch 16. storočia boli rozšírené aj v Uhorsku, ale reformácia prakticky prebiehala aj v nasledujúcich storočiach a pretrváva dodnes.