Vyberáme: Nový školský rok sa začal dnes aj pre žiakov vyše 250 cirkevných škôl V evanjelických školách sa vzdeláva vyše 3500 žiakov a študentov Čo prináša do škôl reforma? Ako mala Ema mamu
Nový školský rok sa začal dnes aj pre žiakov vyše 250 cirkevných škôl
Slávnostnými bohoslužbami v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch sa dnes predpoludním začal nový školský rok aj pre žiakov 253 cirkevných škôl na Slovensku. Väčšinou sú to katolícke školy - 219, Evanjelická cirkev augsburského vyznania je zriaďovateľom 15 škôl, Reformovaná kresťanská cirkev spravuje osem škôl (päť základných, jednu materskú a dve gymnáziá), Pravoslávna cirkev sedem škôl. Svoje školy má aj Cirkev bratská v SR a iné cirkvi.
V Bratislave už tradične pôsobia katolícke školy - Základná škola a Gymnázium Matky Alexie, Základná škola a Gymnázium Svätej rodiny v Petržalke, Základná škola a Gymnázium sv. Vincenta de Paul na Bachovej ulici, ďalej základné umelecké školy, zdravotné školy a iné.
Okrem materských, základných, stredných, umeleckých, špeciálnych a ďalších škôl majú cirkvi na Slovensku aj 269 školských zariadení, medzi nimi najmä školské kluby a strediská záujmovej činnosti, školské jedálne či domovy mládeže.
Od 1. septembra 2008 Ministerstvo školstva SR zaradilo do siete škôl a školských zariadení Cirkevnú základnú školu Jána Pavla II. v Hencovciach a Školský klub detí ako súčasť tejto školy, ďalej Školské stredisko záujmovej činnosti ako súčasť Základnej školy sv. Vincenta na Námestí A. Hlinku v Ružomberku a Centrum voľného času pátra Augustína Krajčíka v Podolinci, uviedla pre TASR Daniela Remeňová z oddelenia súkromných a cirkevných škôl MŠ SR. 2. septembra (TASR)
V evanjelických školách sa vzdeláva vyše 3500 žiakov a študentov
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) spravuje v súčasnosti 15 cirkevných škôl vrátane Biblickej školy v Martine a špeciálnej internátnej Evanjelickej školy pre hluchoslepé deti v Červenici na východnom Slovensku. Vzdeláva sa v nich spolu vyše 3580 žiakov a študentov.
"Evanjelické školy kladú dôraz hlavne na duchovnú výchovu a výučbu cudzích jazykov. Pracuje v nich vyše 350 učiteľov. Na bilingválnych gymnáziách už tradične pôsobia lektori z USA, ktorí prichádzajú z tamojších partnerských evanjelicko-luteránskych cirkví. V tomto školskom roku ich budeme mať na Slovensku 15," povedala pre TASR tajomníčka pre školstvo Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Daniela Veselá. Ako ďalej konštatovala, študenti evanjelických škôl, najmä gymnázií, dosahujú veľmi dobré výsledky v znalosti cudzích jazykov, dobre sa uplatňujú na vysokých školách doma i v zahraničí.
V Bratislave už tradične pôsobí Evanjelické lýceum a Základná škola, kde je 5-ročné a 8-ročné bilingválne slovensko-anglické gymnázium. (Základná škola sídli na Palisádach, gymnázium na Vranovskej ulici v Petržalke). Na výučbu nemeckého jazyka je zameraná Spojená škola na Tupolevovej ulici v Bratislave-Petržalke. Jej súčasťou je Materská škola Filipa Melanchtona, Cirkevná základná škola Dr. Martina Luthera a Gymnázium Dr. Martina Luthera.
K známym evanjelickým školám patrí Evanjelické bilingválne slovensko-anglické gymnázium v Tisovci. V Košiciach pôsobí Evanjelické gymnázium J.A. Komenského, v Liptovskom Mikuláši Gymnázium Juraja Tranovského so zameraním na anglický jazyk.
Bilingválne slovensko-nemecké gymnázium pôsobí v Banskej Bystrici, v Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove je rozšírená výučba nemčiny.
V správe ECAV sú takisto cirkevné základné školy v Liptovskom Mikuláši, Martine a Rimavskej Sobote a materské školy vo Sv. Jure pri Bratislave, v Rožňave či Košiciach, na ktorých sa takisto vyučujú cudzie jazyky.
"Na cirkevných školách budeme opäť zriaďovať Rady škôl, ktoré podľa nového školského zákona majú prerokovávať vzdelávacie programy. Máme záujem o navýšenie hodín náboženstva a tiež cudzích jazykov. Ťaží nás skutočnosť, že na financie na rekonštrukciu škôl a zlepšenie ich vybavenia nemáme nárok ani podľa nového zákona, ani z prostriedkov Európskej únie," povedala Veselá.
Problémy sú podľa jej slov s učebnicami pre predmety, ktoré sa vyučujú v anglickom či nemeckom jazyku na bilingválnych gymnáziách. Učitelia si musia sami pripravovať materiály na výučbu. Treba znovu aktualizovať učebnice evanjelického náboženstva v súvislosti so zmenami učebných osnov tohto predmetu. 2. septembra (TASR)
Čo prináša do škôl reforma?
Nový školský rok zaviedol do škôl dlho očakávanú školskú reformu. Cieľom je, aby sa neučil každý všetko. Školy si môžu v ponuke predmetov konkurovať.
Školskú reformu v septembri najviac pocíti 110-tisíc prvákov a piatakov na 2 254 základných školách a prváci na stredných. Obsah ich učiva bude prispôsobený a voľnejší. Školy dostanú viac priestoru učiť po svojom.
Štát určí prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu približne 70 percent učiva, ktoré bude povinné. O zvyšných 30 percentách rozhodnú samotné školy v školských vzdelávacích programoch. Podiel školských vzdelávacích programov na celkovom rozsahu sa bude líšiť od druhu školy a ročníka. Najväčšiu voľnosť budú mať napríklad posledné ročníky stredných škôl, kde to bude až polovica učiva.
Zákon zachováva povinnú desaťročnú školskú dochádzku. Umožní aj individuálne vzdelávanie, no deti budú môcť doma učiť len ľudia s pedagogickým vzdelaním. Zmeny čakajú aj maturity, rušia sa úrovne A, B a C, zostane len jedna spoločná.
Reforma zasiahne aj osemročné gymnáziá. Prináša obmedzenie, pretože na takomto type škôl bude môcť študovať len päť percent detí z populačného ročníka.
Školské vzdelávacie programy
Pred prázdninami mali mnohé školy obavy, ako budú stíhať tvorbu vzdelávacích programov. Učitelia tak museli pracovať aj počas dovolenky.
V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej čaká prvákov informatika a jeden cudzí jazyk. Piataci si zo štyroch predmetov môžu vybrať dva povinne voliteľné. Ponúknu im takisto informatiku, nový predmet podnikanie v cestovnom ruchu, mediálnu výchovu a posledný vyučovací predmet bude zameraný na životné prostredie. Riaditeľ školy Ivan Smerek povedal, že v týchto dňoch už finišujú na kompletizácii materiálov.
Školáci v Základnej škole v Štítniku dostanú v piatom ročníku ako nový predmet regionálnu výchovu.
V Základnej škole J. Hronca v Rožňave budú mať prváci ako voliteľný predmet cudzí jazyk. Novému predmetu vyčlenili dve vyučovacie hodiny a jedna hodina pripadne informatike.
Zmeny aj do náboženskej výchovy
Nové učebné osnovy sa dotknú aj náboženskej výchovy. Štátny pedagogický ústav v týchto dňoch rokuje o zmenách s katolíckou cirkvou. Včera zasadala na ústave predmetová komisia tohto predmetu a posudzovala nové osnovy pre prvý, piaty ročník a pre prvý ročník gymnázií.
Predmet sexuálna výchova nepribudne
Sexuálna výchova nebude ako samostatný predmet. Tak ako doteraz bude súčasťou etickej výchovy, biológie a ďalších predmetov, napríklad aj informatiky. "Pridali sme tam psycho-sociálny tréning, ktorý sa môže uskutočňovať v prvom ročníku strednej školy," povedal Július Hauser, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu.
Čo sa v školách mení
Šlabikár určilo ministerstvo školstva
Štát školám preplatí len jeden druh šlabikárov.
Prvácke učiteľky majú k dispozícii tri šlabikáre. Dva od autoriek Lýdie Virgovičovej a Kamily Štefekovej boli v edičných plánoch predchádzajúcich rokov. Pre tento školský rok ministerstvo školstva schválilo do edičného plánu iba jeden - Lipku od autoriek A. Hirkovej a M. Nemčíkovej. Dana Španková, hovorkyňa ministerstva školstva včera povedala, že školám budú preplatené iba šlabikáre Lipka. Pokiaľ si školy objednali šlabikáre od Lýdie Virgovičovej či Kamily Štefekovej, môžu učiť podľa nich. Štát im ich však nepreplatí. Ak sa školy pre ne rozhodnú, musia ich deťom kúpiť rodičia. Ministerstvo školstva v júli zriadilo edičný portál, kde chce zverejňovať zoznamy učebníc s odporúčacou i schvaľovacou doložkou, aby sa mohli pedagógovia v ponuke učebníc orientovať. V rámci testovania portálu zisťovalo obľúbenosť troch šlabikárov u učiteľov.
V základných školách bez mobilov
Používanie mobilov bude zakázané. Tresty si majú určiť školy. Žiak základnej školy môže mobil použiť iba v odôvodnených prípadoch a s dovolením vyučujúceho, hovorí nová vyhláška ministerstva školstva o základných školách.
Podľa hovorkyne Dany Špankovej mobily do nej zakomponovali aj pre množiace sa prípady, keď školáci mobil použili ako ťahák alebo si nahrávali vyučujúcich bez ich vedomia. Mnoho detí mobil používa na šikanovanie rovesníkov a nahrávanie násilností, ktoré následne zverejňujú na internete.
Vyhláška nerieši následky porušenia používania mobilov v škole, to by si školy mali vyriešiť v rámci školských poriadkov. K podobnému kroku pristúpili aj ministerstvá školstva v Taliansku či Grécku.
V triedach je menej detí
Lepšie podmienky na vyučovanie má priniesť aj zníženie počtov žiakov triedach. Kým do minulého školského roku mohlo byť v triedach až 34 žiakov, teraz sa ich počet musí zredukovať najviac na 28. Podľa ministerstva školstva vlani toto číslo prekračovalo asi 30 percent základných škôl.
V nultom ročníku môže byť minimálne osem a maximálne 16 detí.
Prvý ročník - maximálne 22 detí.
Druhý až štvrtý - 25 detí.
Piaty až deviaty - 28 detí.
Stredná škola - 30 žiakov v triede.
Na prechodný čas môžu školy požiadať Štátnu školskú inšpekciu o výnimku z naplnenosti tried. Prváci sa budú počas týždňa učiť 22 hodín. Päť hodín im z toho vyplnia voliteľné predmety. Piataci budú v škole týždenne 27 hodín, voliteľných budú mať šesť hodín. Jarmila Horáková, SME
Ako mala Ema mamu
Mama má. Ema má. Má Ema? Má mama Emu? Pýta sa šlabikár z roku 1983 od autorského kolektívu Juraj Brťka, Margita Nemčíková, Ida Štefániková a Lýdia Virgovičová.
Povestná veta "Ema má mamu, mama má Emu" sa nachádza už aj v čítanke pre 1. ročník základných deväťročných škôl z roku 1960, ktorá tiež vznikla pod Brťkovým vedením.
Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave sa nenazdáva, že by sa dala táto veta niekomu autorsky prisúdiť: "Rozhodne však platí, že Brťkov šlabikár túto vetu spopularizoval, až zľudovela."
Aj v súčasných šlabikároch sa veci odvíjajú od toho, že mama či Ema niečo majú. "Elementárne texty sú závislé od poradia písmen, ktoré sa v tom-ktorom šlabikári používa," vysvetľuje autorka jedného z nich Kamila Štefeková. Písmeno M je medzi prvými spoluhláskami. Tvorca textu má teda k dispozícii najprv len sloveso "má", preto sú všetky šlabikárové texty také jednotvárne.
Mnohí autori si zvolili poradie písmen podľa frekvencie hlások v reči. "V našom šlabikári bolo toto kritérium až druhoradé, my sme zaradili písmeno "J" omnoho skôr, ako bolo obvyklé, pretože nám to umožnilo používať ďalšie jednoduché slovesá ako "je" či "jeme"," hovorí Štefeková.
Iná šlabikárová autorka Lýdia Virgovičová tiež urobila malú revolúciu - preradila mäkké hlásky viac dopredu. "Pre deti je to prirodzené vyjadrovanie, navyše nenásilne zdôrazňuje ľúbozvučnosť a mäkkosť našej reči," dodáva Virgovičová.
M ako mama
Na prvých obrázkoch v šlabikári z roku 1950 jednoznačne dominuje matka. Mama šije na šijacom stroji, mama žehlí, mama pečie, mama ide na nákup, mama počúva rádio... Po prvýkrát sa otec zjavuje až na strane 19, keď ide rodina na prechádzku. Dnešní starostliví otcovi sa môžu uraziť, feministky zasa hovoriť o rodových stereotypoch.
Štefeková tvrdí, že dôvod, prečo v šlabikároch všetko robí matka a všetko sa točí okolo nej a dievčat celkovo, je pragmatický: "Prvé čitateľské zručnosti získavajú deti na jednoduchých slovách zložených len z otvorených slabík. A tie nám zabezpečia iba slová viažuce sa na ženský rod," vysvetľuje. Až potom, čo deti zvládnu náročnejšie čítanie slov so zatvorenými slabikami, môžu podľa nej na scénu vstupovať nedobrovoľne odsunutí otcovia, synovia a ujovia, čo sa, samozrejme, čiastočne odráža aj v námetoch ilustrácií k textom. "No myslím si, že dnes nejestvujú v šlabikároch obrázky, ktoré by vyjadrovali nerovnoprávne postavenie žien v rodine a spoločnosti," hovorí.
X ako Marx
Šlabikáre sú svetom v malom, ani tejto literatúre sa teda nevyhýbajú ideologické boje, a to nielen v období komunizmu. Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky pripomína, že aj v starých šlabikároch sa kládla konfesionalita nad didaktické a psychologické princípy vyučovania základov čítania.
V učebnici z roku 1948 vydanej pre Slovákov v Bukurešti sú pri písmene X portréty Marxa a Engelsa. Malí Slováci v Rumunsku si pod nimi prečítali, že to boli veľkí učenci a bojovníci. Hneď za nimi Vladimír Iľjič Lenin ľúbil deti a súdruh Stalin bol zasa ich najlepším priateľom.
V našej čítanke zo 60. rokov sa prvá pionierska šatka objavuje na strane 31, aj to len v článočku o živom kútiku, kde žiaci pestovali fazuľku. V tomto vydaní však, samozrejme, nemôže chýbať kultová básnička: "Hoc som malá, trochu tenká, bude zo mňa pionierka.
Šlabikár z 80. rokov ilustroval špičkový umelec - Ferdinand Hložník. Aj na jeho prvej strane víta deti do školy pionierka. Medzi prvé čítankové osobnosti sa v tomto období prepracoval Jánošík a Gagarin. Medzi hrdinami nemohol chýbať ani "môj otec traktorista", hoci počet detí, ktoré mali v 80. rokoch otcov traktoristov bol už asi minimálny.
Ani dnes však nie sú šlabikáre a čítanky úplne ideologicky či konfesionálne neutrálne, využívajú sa v nich aj Rúfusove modlitbičky. Diskutovanou otázkou je zobrazovanie ideálnej rodiny, ktoré môže frustrovať deti z neúplných rodín, príprava na multikulturálnosť či naopak výchova k národnému povedomiu. Podľa Virgovičovej je výchova k vlastenectvu potrebná už na úrovni šlabikára. V jej čítanke je láske k domovine venovaná dvojstránka, sú na nej texty k piesňam Aká si mi krásna či Najkrajší kút v šírom svete.
Koniec písaného písma?
Deti sa dnes aj vďaka počítačom veľmi skoro zoznamujú predovšetkým s tlačenou formou písma.
"Tlačené písmo má svoje výhody, ale zatiaľ si myslím, že je potrebné učiť sa aj písané. Málokto si píše poznámky veľkými tlačenými písmenami, lebo je to pomalé. Človek musí mať aj niečo, čo vyjadruje jeho osobnosť, ako je jeho rukopis. Ako sa budete potom podpisovať?" pýta sa Lýdia Virgovičová. Pripomína, že deti píšuce tlačenými písmenami majú problém rozoznať vlastné mená, začiatok a koniec vety. Štefeková však argumentuje, že pre mnohé deti s vážnou poruchou jemnej motoriky je písanie tlačenými písmenami jediným vhodným spôsobom písomného prejavu, čo dnes rešpektujú aj učebné osnovy.
M ako Metódy?
Metódy vyučovania čítania a písania prechádzali výrazným vývojom. V druhej polovici 18. storočia bola jedinou metódou pre celé Rakúsko tzv. slabikovacia metóda, pri ktorej sa deti učili v prvej etape pomenovanie písmen: a, bé, cé... Slovo misa teda najprv prečítali ako em -i- es- a. Až v ďalšej etape ich od toho musel učiteľ odučiť.
Priam vzorníčkom rôznych metód so sporými výsledkami bolo 20. storočie.
Kamila Štefeková sa priznáva, že ona sama v prvej triede takmer prepadla. Na konci roka mali čítať z knihy, ona však ani "nepípla". Až neskôr, keď sa začala problematikou zaoberať profesionálne, zistila, že v tom čase sa deti učili tzv. globálnou metódou, pri ktorej sa dieťa učí čítať celé slová a vety memorovaním. "Na prvej strane šlabikára bol článok o kuriatku, ktorý nás musel niekto nadrieť naspamäť bez toho, že by sme poznali jednotlivé písmená. Ak sa dieťa naučilo, ako vyzerá slovo kuriatko, mohlo dedukciou prísť k tomu, ako vyzerá písmeno K, ale samotné písmená sa učili až v druhom ročníku," spomína Štefeková.
Touto metódou boli u nás ovplyvnené šlabikáre v 30. až v 40. rokoch, v 50. rokoch sa od nej upustilo pre vysoký počet neúspešných detí.
Globálnou metódou sa stále učí napríklad v krajinách hovoriacich po anglicky. Podľa Štefekovej je to dôvod, prečo tam má veľa detí s čítaním problémy. Hlásky sa však v anglických slovách rôzne vyslovujú, naše metódy elemetárneho čítania sú teda pre nich nepoužiteľné.
Štefeková však nie je ani zástankyňou tzv. analyticko-syntetickej metódy, ku ktorej sa hlási aj spoluautorka šlabikára Lipka, Margita Nemčíková. Práve jej dielo bude ministerstvo školstva distribuovať do škôl zadarmo, hoci v súčasnosti si môžu školy vybrať z troch schválených šlabikárov. Dôvody, prečo si ministerstvo vybralo práve túto knihu, o ktorú mali školy najmenší záujem, ministerstvo nespresnilo. Boj o to, ktorá mama, bude mať akú Emu, teda pokračuje.
Z histórie šlabikárov
- Východiskom vyučovania písma bola dlhé storočia latinčina. Obrat nastal až v 14. storočí, keď sa aj u nás udomácnila čeština ako literárna reč. Ján Hus zjednodušil jej pravopis, zaviedol diakritické znamienka, ba zostavil aj prvú mnemotechnickú pomôcku na zapamätanie si abecedy, ktorá sa u nás používala ešte aj v 18. storočí.
- Prvý skutočný šlabikár bol u nás vydaný v roku 1547. Spočiatku sa žiaci učili čítať len na modlitbách, katechizmy mali z toho dôvodu na úvod vždy uvedenú abecedu. V polovici 18. storočia začali mať šlabikáre tri časti - abecedu, spájanie hlások a čítanku, ktorá tiež vždy začínala Otčenášom. V šlabikároch boli dlhé storočia len náboženské texty.
- Evanjelické šlabikáre boli vďaka ich cirkevnému decentralizmu pestrejšie ako tie katolícke, presadzovala sa však v nich československá cirkevná bibličtina. Líšili sa aj metodickými postupmi či charakterom použitých modlitieb alebo príkladov z biblických dejín.
- Hoci pred rokom 1918 bola na Slovensku vyučovacou rečou maďarčina, mali sme už aj pred týmto dátumom slovenské šlabikáre, ktoré využívali dobovú slovenčinu. Patrili medzi ne šlabikáre od Pavla Doležala (1742), Samuela Tešedíka (1780), Jána Kollára (1826), Jána Bežu (1876), alebo aj dvojjazyčné latinsko-slovenské, maďarsko-slovenské. Najstarší slovenský šlabikár Slabikár Slowenský bol vytlačený v Trnave v roku 1725. zu, zena.sme.sk
Tlačové oddelenie GBÚ ECAV | 6.9.2008
Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart