Z náboženského vysielania SRo 27. 3. 2011

Kresťanská nedeľa: 9.30 Rádio Slovensko, Regina – Služby Božie z Liptovskej Kokavy
Slovo pre veriacich i neveriacich: 7.30 Rádio Devín - Jana Kaňuchová
Z duše: 7.55 Rádio Regina, repríza 14.45 Regina – P. Gabriš: Púšť a pôst
Cesty - Náboženské spektrum: 21.05 Rádio Slovensko (N. Lúčanská)
Kresťanská nedeľa o 9.30 Rádio Slovensko, Regina - Evanjelické služby Božie z Liptovskej Kokavy. Káže a liturguje zborový farár Mgr. Mario Činčurák. Na organe hrá Adriana Blahútová. Ďalej účinkujú Mgr. Mária Díková (prednes básne) a zborový spevokol pod vedením dirigentky PaedDr. Jaroslavy Oravcovej. Čísla piesní: 80, 96, 82, 102, antifóna 26.

Slovo pre veriacich i neveriacich 7.30 Rádio Devín
Premoženie zlých mocností. Výklady biblických textov z perikop 3. nedele pôstnej – Oculi, pripravila Mgr. Jana Kaňuchová, zborová farárka v Šamoríne. Autor relácie: Mgr. Pavel Gabriš.

Z duše 7.55 Rádio Regina, repríza 14.45 Regina - Pavel Gabriš: Púšť a pôst
Každý človek potrebuje raz za čas odísť na púšť. Hovoríme tomu vypnutie, stíšenie, potreba samoty, akoby zodvihnutie sa nahor vtedy, keď kŕdeľ vrán smeruje z lesov pri veľkej rieke za svojím chlebom každodenným. Sú také obdobia, keď zatúžime letieť za divými husami. A je jedno, či za slnkom Juhu či za hmlistými močiarmi v Poľsku.
V takých chvíľach sa možno zmeniť na kohosi iného. Odrazu akoby človek prestal vnímať hmýrenie okolo seba. Vety, ktoré ešte donedávna pôsobili vtipne či hlúpo, sú odrazu iba zvukom. Ľudia sa stávajú tieňmi napriek farbám a ostrým kontrastom. Jediné, čo sme schopní vnímať, a oveľa-oveľa ostrejšie, je pohyb rieky. Let kormorána (dokonca napriek diaľke počuť šum jeho krídel). Zahľadíme sa akosi inak do očí psov - a oni nám odrazu rozumejú. A my im.
Púšť môže byť aj v pôste neverbálnou komunikáciou s vesmírom. S jeho Tvorcom.
Nad domom na Podhorí vtedy nastanú zvláštne noci. Aj mňa vyženú do farskej záhrady, aby som sa zahľadel na veľmi žiarivé hviezdy. Vo chvíľach odchodu na púšť, možno práve v pôste, sa takmer vždy ozvú gágavé, akoby pátravé hlasy divých nočných husí. Nepotrebujete predpoveď počasia. Z ich letu presne viete, čo bude o deň-dva. Z ich kriku, zvoniaceho pod hviezdami. Človek by takých chvíľach rád letel nie za nimi, ale s nimi. Ako jedna z nich by sem-tam zagágal, že som tu, letím a je to dobré. Možno by sa mi o nejaký čas uhol vodca letky a nechal ma viesť kŕdeľ. Okolo hlavy by zasvišťal vietor, svetlá tam dolu by neprekážali jagotu vesmíru. Všetko by bolo ako má byť. Aj cez zranenia.
Milí poslucháči, púšť je v nás. Prejavuje sa rozdielne. Aj túžba po nej. Niekedy bez zjavnej príčiny zacítime, že sme akísi nesvoji. Iste, je záťažový stupeň číslo štyri. Čo je však na počiatku? Púšť, alebo ľuďmi merané stupne záťaže? A čo keď práve tie druhé vytrysknú z veľkej túžby života na púšti? Čo keď sú následkom, pričom príčina je v prvotnopočiatočnom záchveve iste nie iba jednej duše? V túžbe – ponoriť sa do hlbiny Boha?
Pláne tam hore aj dolu bondarčukovsko-tolstojovsky osvetľuje Mesiac. V kŕdli divých husí sa jemne vynárajú zamatové obrysy lužných lesov. Čistinkou uteká srna. Z húštiny sa ozve ospalý vtáčí hlas. A vesmír, ten prúdi nadol a doširoka a do hĺbky. Tvorstva, života, človeka. Rozumieme si vtedy so všetkým živým aj neživým. Je to mocné. Je to odraz tvorenia nikdy sa nekončiaceho Života.
Vo chvíľach života na púšti sa dá vzdialiť bežným príbehom. Malicherným svárom. Uhrančivým pohľadom. Žiarlivým očiam. Taktizujúcim tárajom. Do zlata oblečeným panákom so symbolmi akože moci na prsiach či prstoch dengľavej ruky. Možno sa vtedy vzdialiť, aby sa človek priblížil srdcu púšte. Tlkotu Života. Blíženiu sa nie formálne vyslovovanej, ale žitej prapodstate všetkého.
Ten pocit, aj keď nie častý, pôsobí v pôstnom období akosi dlhšie a trvácnejšie. Nezabudnuteľne. Nemanipulovane. Netreba drogu ani hadí jed, aby Malí princovia odlietali domov. Zaletia aj bez toho. Dokonca aj vtedy, keď ubúda mesačného striebra. Je to nadzmyslové. Podprahové? Ako možno vysloviť, ako možno napísať čosi tak vibrujúce, že pri troške sústredenia by sa určite zatriasla zem?
Ale púšť nechce v temných prasklinách hltať letiace deti sveta. Púšť v krajine pôstu a pôst v púštnej zemi je Božou dlaňou. Hebkou, vírivou, neustále v pohybe, meniacou sa v poryvoch Ducha. A ak sa objaví v Plánovacom kalendári Otca púšte poznámka "štart", nech som pripravený. V tom štarte bude Cieľ.
Prezradiť to tajomstvo Bytia môžu iba hlasy vesmíru, ktoré sa ozvú hlasnejšie. Ako prílivová vlna mora. V tom zvuku iba jemné ucho púštneho otca rozpozná nový hlas. Hlas, ktorý sa vnoril do púšte, aby spieval s ňou. Aby spieval novú pieseň. Už naveky.