Vladimír Roy sa narodil pred 125 rokmi

Vladimír Roy, evanjelický farár, známy básnik a prekladateľ, významný predstaviteľ slovenskej moderny a symbolizmu, sa narodil v Kochanovciach 17. apríla 1885.
Vladimír Roy vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Edinburgu (Škótsko). Po roku 1919 bol externým poslucháčom filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako evanjelický kaplán pôsobil v Liptovskom Mikuláši, neskôr ako evanjelický farár v Púchove a Bukovci na Myjave.

Už od študentských rokov sa aktívne zúčastňoval na verejnom živote ako zástupca študentov na zjazdoch Slovenskej národnej strany v Martine alebo agitátor za slovenských kandidátov vo voľbách do uhorského snemu v pezinskom volebnom okrese. Verše začal písať už ako vysokoškolák. V rokoch 1919 – 1920 bol redaktorom Slovenského denníka, neskôr spoluredaktorom časopisu Prúdy a redaktorom Dennice, v ktorých aj publikoval. Jeho verše vychádzali aj v Národných novinách, Cirkevných listoch, Slovenských pohľadoch a v Zborníku slovenskej mládeže. Svoje básne a ponášky na ľudové piesne uverejňoval pod pseudonymami Dúžavin, Aeneas Phyllon a Jochanan.

V tvorbe Vladimíra Roya dominuje ľúbostná lyrika, prevládajú prvky symbolizmu a impresionizmu a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Jeho krédom bolo odzrkadliť náladu duše. Je tvorcom novej metafory. Predvojnovú poéziu Vladimíra Roya charakterizuje melancholický symbolizmus, ale aj sociálne témy. Jeho prvé básnické zbierky Rosou a tŕním a Keď miznú hmly vyšli knižne v roku 1921. V medzivojnovom období napísal veľa príležitostných a oslavných básní, súbor ktorých vyšiel v roku 1927 v básnických zbierkach Peruťou sudba máva a Cez závoj. Časť básní zo zbierky Zvlnený prameň sa dostala do výberu z jeho poézie a vyšla v roku 1963 pod názvom Básne. V poslednom tvorivom období sa vyskytovali u neho časté prejavy hviezdoslavovsko-vajanského lyrizmu a romantizmu. Na sklonku života sa zaoberal aj národnou problematikou.

Vladimír Roy sa venoval i próze, publikoval články, úvahy, recenzie, prednášky, kázne a náboženské úvahy. Bol významným prekladateľom poézie i prózy európskych autorov (Charles Dickens, Alan Edgar Poe, lord Byron, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Guy de Maupassant). Dramaticky upravil operu Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu.

Zo zdravotných dôvodov predčasne odišiel na dôchodok a presťahoval sa do Martina. V rokoch 1935 – 1936 sa liečil v Vysokých Tatrách. Zomrel 6. februára 1936 v Novom Smokovci v kruhu svojich najbližších. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Zdroj: TASR