Pripomíname si Daniela Veselého

Pripomíname si Daniela Veselého

Dnes si spomíname na Daniela Štefana Veselého pri 10. výročí jeho úmrtia. Jeho nedožité 80. narodeniny sme si pripomenuli na Pamiatku Štefana mučeníka 26. decembra 2009.
Doc. ThDr. Daniel Veselý sa narodil 26. 12. 1929 v Turčianskom Svätom Martine. Základné vzdelanie nadobudol na evanjelickej a. v. ľudovej škole v Martine (1941) a v roku 1949 zmaturoval na Štátnom gymnáziu v Martine. Potom začal študovať na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave.

Ako vieme, toto obdobie bolo pre cirkev a študentov teológie veľmi náročné, nakoľko komunistický režim kontroloval všetko, čo súviselo s cirkvou. Boli penzionovaní mnohí vynikajúci profesori a aj biskupi. Žiť pravý život viery, založený na Biblii a Pánovi Ježišovi Kristovi a brániť pravdu evanjelia a cirkev znamenalo mnoho si vytrpieť, nakoľko medzi samotnými študentami boli takí, ktorí v snahe zapáčiť sa režimu neváhali na svojich spolužiakov aj donášať a udávať ich. A pre svoje pevné presvedčenie boli niektorí študenti vrátane D. Veselého tŕňom v oku práve týmto študentom a, samozrejme, aj štátnym orgánom. A preto bol v roku 1952 na zasadnutí fakultnej rady spolu s Milanom Oravcom vylúčený zo štúdia a zaistenýštátnymi orgánmi, vyšetrovaný a odsúdený Štátnym súdom na tri roky straty slobody pre spolčenie sa a nepriateľstvo proti republike. Zámienkou bola vykonštruovaná aféra s časopisom Dikobraz, kde bol zosmiešňovaný Stalin a iný predstavitelia tohto režimu.

Po prepustení pracoval od novembra 1954 ako bibliografický pracovník v oddelení súčasnej národnej časopiseckej bibliografie v Matici slovenskej v Martine, ale z ideologických dôvodov bol prepustený. Od 1. apríla 1960 pracoval na Štátnych majetkoch v Rajci ako traktorista kombajnista. V roku 1964 Najvyšší súd v Prahe zrušil pôvodný rozsudok bratislavského súdu a D. Veselý mohol dokončiť svoje prerušené štúdia na SEBF v Bratislave.

Ordinovaný bol 23. júla 1967 v Žiline biskupom Východného dištriktu Štefanom Kátlovským. Ustanovený bol za kaplána cirkevného zboru v Žiline a potom od 1. decembra 1967 za evanjelického farára do Šváboviec. Popri svojej duchovnej činnosti sa venoval opravám a výstavbe nového kostola vo Švábovciach, opravám kostolov v Gánovciach, Hranovnici, v manželkinom zbore v Matejovciach, Starej Lesnej a vo Veľkom Slavkove. V novembri 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) okresu Poprad aj v cirkevnej VPN. Vo februári 1990 v Piešťanoch zúčastnil sa na obnove vnútromisijného pastorálneho spolku Združenia evanjelických farárov (ZED) a bol zvolený za predsedu ZED. Funkcie predsedu ZED sa vzdal v roku 1995.

Od decembra 1991 do 1998 slúžil ako spirituál na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK a vypomáhal ako lektor na fakulte. Po rigoróznych skúškach a predložení dizertačnej práce Počiatky reformácie na Spiši do roku 1600 bol promovaný na ThDr. 31. januára 1994.
S prácou Eliáš Láni, život a dielo sa habilitoval na docenta 1. septembra 1996 a o dva roky - 1. septembra 1998 bol menovaný za vedúceho Katedry cirkevných dejín na EBF UK.

Bol veľmi vzdelaným a rozhľadeným človekom. Každý deň študoval. Bez väčšej prípravy dokázal aj hodinu prednášať na akúkoľvek tému z oblasti cirkevných dejín. Napísal mnoho obdorných článkov a kníh, ktoré sa dodnes používajú na bohosloveckej fakulte ako učebné texty.

Z plodnej práce a života však Dr. Daniela Veselého dňa 21. 9. 2000 povolal Pán života a smrti do svojho kráľovstva. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Radim Pačmár