Pamiatke Eleny Maróthy-Šoltésovej

Pamiatke Eleny Maróthy-Šoltésovej

Pred 155 rokmi, 6. januára 1855, sa v Krupine narodila Elena Maróthy-Šoltésová, spisovateľka, redaktorka, osvetová pracovníčka a zakladateľka ženského školstva. Významne zasiahla do slovenského národného života – literatúry, literárnej kritiky i do rozvoja ženského hnutia.
Elena Maróthy-Šoltésová bola dcérou národne uvedomelého evanjelického farára Daniela Maróthyho, príslušníka štúrovského hnutia, ktorý pôsobil na fare v Ľuboreči (pozri aj tu). Študovala na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci. Po vydaji sa roku 1875 usadila v Martine, kde sa zapojila do národného a ženského hnutia.
Od roku 1880 bola členkou výboru a v rokoch 1885 - 1927 poprednou predstaviteľkou ženského spolku Živena (v rokoch 1894 - 1927 jeho predsedníčka), ktorá bola po zaniknutí Matice slovenskej jediným celonárodným kultúrnym spolkom. Organizovala emancipačné, kultúrne a sociálne hnutie slovenských žien.
V roku 1885 spolupôsobila pri vydávaní almanachu Živena, redakčne i autorsky sa zúčastnila na vydávaní troch ročníkov Letopisu Živena, pri ktorom sa združovali ženské spisovateľky (Timrava, Vansová, Podjavorinská i české autorky), a v roku 1910 založila ženský časopis Živena, ktorý zväčša aj redigovala. Živena za jej redigovania bola významným literárnym časopisom.
V literárnej tvorbe sa Elena Maróthy-Šoltésová usilovala o realistické stvárnenie skutočnosti. Písala umelecko-dokumentárnu a fiktívnu prózu, poznačenú romanticko-sentimentálnymi prvkami. Pozornosť literárnych kruhov vzbudila novelou Na dedine, ktorá vyšla roku 1881 v Slovenských pohľadoch. Po úspechu nasledovali ďalšie diela: prózy V čiernickej škole (1891), Prvé previnenie (1896), Popelka (1898), Za letného večera (1902). Väčšina z nich zobrazuje slovenský život na sklonku 19. storočia. Roku 1894 vydala ženský "ideálnorealistický" román Proti prúdu, ktorý zachytáva problém odrodilstva slovenskej šľachty. Svedectvo o sebe podala v memoároch Sedemdesiat rokov života (1925).
Vrcholným literárnym dielom Eleny Maróthy-Šoltésovej je kniha spomienok a zápiskov Moje deti. Je to hlboké vyznanie lásky matky k svojim dvom deťom a zároveň vyjadrením veľkej bolesti nad ich stratou (dcérka Elenka zomrela na tuberkulózu ako osemročná, syn Ivan zomrel už dospelý v roku 1911).
Moje deti sú zápiskami zo života slovenskej meštianskej rodiny a zaujali svojou citovou presvedčivosťou. Kniha zožala veľký úspech a preložili ju do viacerých európskych jazykov.
Cenné sú Šoltésovej literárnokritické úvahy, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov, najmä Timravy. Súborne vyšli pod názvom Pohľady na literatúru (1958). V slovenských novinách, časopisoch a literárnych zborníkoch uverejnila i množstvo publicistických prác.
Zaslúžila sa aj o vznik a rozvoj slovenského dievčenského školstva.
Elena Maróthy-Šoltésová zomrela v Martine 11. februára 1939.

Zdroj: TASR