Tranosciovský stánok trochu netradične – Ako aj „nový Spevník“ nesprávne interpretujú

Tranosciovský stánok trochu netradične – Ako aj „nový Spevník“ nesprávne interpretujú

V Duchovnej tržnici na nádvorí Evanjelického gymnázia v Békešskej Čabev susedstve najväčšieho evanjelického klasicistického kostola v strednej Európe, tzv. Veľkého kostola, hostili V. evanjelické cirkevné dni aj stánok Tranoscia.
V susedstve sme mali stánky slovenskej i maďarskej Evanjelickej diakonie a stánok GBÚ. Pomedzi služby Božie a rôznorodý duchovný program či po nasýtení tela v blízkej poľnej jedálni prúdili veriaci nádvorím, smädní po duchovne, no i po osviežujúcich nápojoch. Dlhé rady pri improvizovanom výčape pri našom stánku svedčili o tom, že ľudia majú chuť aj na pivo a kofolu, no často brali do rúk aj knižky či najnovší nástenný kalendár Luther – muž reformácie.

Podľa prízvuku sme často spoznávali krajanov z Vojvodiny. Niektorí rozprávali krásne po slovensky, iní vedeli pár slov a fráz, ktoré pochytili od starších generácií, kde sa rodný jazyk pestoval. Dolnozemci si túžili odniesť z nášho stánku niečo cenné, napríklad Bibliu či Spevník viazaný v koži. Nemeckých návštevníkov zas zaujal kalendár s maľbami portrétov a udalostí zo života reformátora Luthera z dielne Stana Lajdu. Našinci celkom logicky skonštatovali, že knižky aj kalendáre si predsa kúpia na Slovensku, nebudú to vláčiť 500 km z Dolnej zeme domov. Na dračku šli suveníry: magnetky a perá s biblickým citátom, pamätné medené mince k 500. výročiu reformácie – s Lutherovým portrétom na jednej a Lutherovou ružou na druhej strane, razené v Kremnici, odznaky k päťstovke. Deti a staré mamy siahali po maľovankách a zošitkoch Poznajko. Modlitebné knižky tiež išli ako teplé rožky a kde-tu ľudí zaujali aj objemné trilógie – novinky z letnej produkcie – severská sága od Gulbranssena Večne spievajú lesy a garbiarska sága Kľukatý let motýľa od Hany Zelinovej. Stálice v podobe knižiek s psychologickou tematikou sa tiež sporadicky ocitli v rukách kupujúcich. Mať tak v ponuke magnetky s vyobrazeniami békešskočabianskeho Veľkého kostola, predávali by sa na kilá.

Komu by sa dnes chcelo čítať 95 Lutherových téz proti odpustkom? Jeden pán z Maďarska si však spomenul, ako plagát s nimi v detstve videl u starých rodičov, a hneď si ho kúpil. My, predávajúci knižky a čapujúci, sme si precvičovali aj počty – platilo sa totiž v dvoch menách – eurách i forintoch. Podľa údajov na wikipédii žije v Békešskej Čabe asi 6 % Slovákov. No bežne v meste sme na takých nenatrafili, dokonca mladí ľudia nekomunikovali ani anglicky, ani nemecky, len po maďarsky, a tak sme používali ruky-nohy.

Na pretras sa dostal aj „nový Spevník“, ako sa niekedy nesprávne interpretuje 5. vydanie Evanjelického spevníka. Ide o Spevník, jediný v novodobej histórii ECAV po r. 1989 (1. vydanie v r. 1992), ktorý dal Tranoscius minulý rok konečne do elektronickej podoby. To znamená, že sa urobili notografické zápisy aj nová grafická úprava. Zapracovali sa opravy chýb, na ktoré upozornil bohoslužobný výbor krátko po 1. vydaní. Išlo najmä o chyby, ktoré mali vplyv na rytmus spevu. Ktoré návrhy boli oprávnené, ktoré nie, posudzoval minulý rok bohoslužobný výbor ECAV. Zmeny mal k dispozícii aj výbor cirkevnej hudby. Možno tu nie je priestor na spevníkové úvahy, no hlasy kritikov nového vydania sa nedajú prepočuť. V bohoslužobnej praxi ECAV sú totiž teraz akoby dva spevníky – ten zabehnutý, síce s chybami, ale používaný vyše dvadsať rokov, a ten s opravenými chybami (aj s novými chybičkami). Používatelia sa pýtajú, čo s dvojakým spevom, čo so starými Spevníkmi, či sa ide robiť celoplošná výmena... Otázky, na ktoré treba hľadať odpoveď, aby nové vydanie Spevníka nebolo nechceným dieťaťom (ako sa to teraz občas javí)...

Možno teda aj dialógy pri stánku neostanú len „krčmovými rečami“, ale pomôžu veci pohnúť. Tie hýbuce sa masy evanjelikov z rôznych kútov strednej Európy, ktoré prišli na cirkevné dni začiatkom júla do Békešskej Čaby, to naznačujú.

Fotografie: Edita Škodová