Stretnutie pri Pamätníku znovuosídlenia v Békešskej Čabe

Stretnutie pri Pamätníku znovuosídlenia v Békešskej Čabe

Vo štvrtok 7. júla 2016 podvečer sa mnohí účastníci V. evanjelických cirkevných dní stretli na hlavnom békešskočabianskom námestí, aby položili kvety pri Pamätníku znovuosídlenia.
Jednoduchý pamätník – žulová skala odštiepená zo slovenského brala – symbolizuje to, čo sa pred 300 rokmi udialo v slovenskom národe, keď sa od neho odštiepila skupina, ktorá dodnes žije svoj slovenský a evanjelický život tu, na Dolnej zemi.

Príchod prvých Slovákov – evanjelikov do Békešskej stolice začala organizovať v roku 1717 ešte kráľovská komora, ktorej majetkom bolo spustošené územie stolice od roku 1695 do roku 1723. Bolo to rozsiahle vyľudnené územie s neobrobenou pôdou, spustnuté počas tureckých vojen. Celý Novohrad bol v tom čase opakom Dolnej zeme, lebo popri nedostatku pôdy v jeho osadách pribudli k pôvodnému obyvateľstvu noví kolonisti zo severných stolíc. Táto skutočnosť podnietila podnikavých novohradských predákov – evanjelikov, aby sa v roku 1717 prihlásili v Segedíne u kráľovského komorského prefekta so žiadosťou usadiť sa na Čabe. Toto povolenie získali, a tak už v roku 1718 prichádzajú do Békešskej Čaby prví osadníci z Novohradu, Malohontu a Veľkého Hontu. Už v prvom roku svojho príchodu evidujú 230 takýchto nových osadníkov. Vtedajšia Čaba sa postupne rozrástla tak, že v polovici 19. storočia žilo v nej 34-tisíc Slovákov. V tom čase bola mestom s najväčším počtom Slovákov v Uhorsku.

V roku 2018 uplynie teda 300 rokov od prvého doloženého skupinového príchodu Slovákov do Békešskej oblasti a znovuzaloženia terajšieho mesta Békešská Čaba (1718). Békešská Čaba bola prvou obcou, ktorá vznikla v maďarskej časti Dolnej zeme po vyhnaní Osmanov. S vierou a nádejou začali sa sem sťahovať celé rodiny, aby tu začali nový život. Nie je preto div, že do programu slovenských evanjelických dní bolo zaradené aj krátke stretnutie účastníkov podujatia pri Pamätníku znovuosídlenia.

Stretnutie otvorili tóny slovenskej fujary, na ktorej zahral fujarista Ľubomír Párička z Martina. V mene všetkých prítomných podpredseda ústredného organizačného výboru V. ECD Dušan Vagaský položil k pamätníku kvety. Zborový farár Jaroslav Javorník z Kulpína (Srbsko) poďakoval Pánu Bohu za ochranu, ktorej sa slovenským evanjelikom dostávalo, odkedy prisťahovali na Dolnú zem, a v tejto Božej ochrane žijeme aj naďalej.

Predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lászik vo svojom príhovore osvetlil históriu osídlenia Békešskej Čaby, vieru, tradície, zvyky a obyčaje Čabanov. Na záver všetci účastníci za sprievodu dychovej hudby z Báčskeho Petrovca zaspievali hymnickú pieseň od Karola Kuzmányho Kto za pravdu horí.

Krátke stretnutie pri Pamätníku znovuosídlenia na Námestí sv. Štefana dalo mnohým prítomným podnet na zamyslenie, aké nevyspytateľné sú cesty nášho Pána, ktorý cez dejiny vekov riadi osudy národov. „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (R 11, 33)

Galéria k článku